Koža štiepenka, čiže 'split leather', je vrstva prírodnej kože, ktorá vzniká v procese štiepania, teda rozrezávania hrubej kože na pláty. Ide o vnútornú vrstvu, ktorá je zbavená prirodzeného líca. Vyznačuje sa vláknitou štruktúrou na oboch stranách, menšou pevnosťou a väčšou prieťažnosťou ako lícová koža.
Koža štiepenka je základný pojem v slovníku každého, kto pracuje s prírodnou kožou. Označuje konkrétnu časť kože, ktorá vzniká v dôsledku technologického procesu nazývaného štiepanie. Predstavme si čerstvo vyčinenú, hrubú hovädziu kožu – môže mať hrúbku aj 10 mm. Aby sa dala využiť v brašnárstve, musí sa stenčiť na požadovanú hrúbku. Štiepanie spočíva v precíznom, horizontálnom prerezaní takejto kože na dve alebo viac vrstiev. Tá vrchná, vonkajšia vrstva, ktorá obsahuje prirodzený, hladký povrch so všetkými jeho pórmi a textúrou, je lícová koža (grain leather). Všetko, čo sa odreže zospodu – teda vnútorné vrstvy kože – je práve koža štiepenka (split leather). Ide teda o 100 % prírodnú kožu, ale s úplne inou štruktúrou a vlastnosťami než jej ušľachtilejšia, lícová časť.
Proces štiepania a štruktúra kože
Pochopenie toho, čo je koža štiepenka, si vyžaduje pohľad na anatómiu kože. Škára sa skladá z husto pretkaných kolagénových vlákien. Ich hustota však nie je v celom priereze jednotná. Najbližšie k vonkajšiemu povrchu (lícu) sú vlákna veľmi tenké a tesne spletené, čo vytvára pevnú štruktúru odolnú voči roztrhnutiu. Čím hlbšie, smerom k vnútornej strane (mäsovej), tým sú vlákna hrubšie a ich spletenie voľnejšie a chaotickejšie. Štiepačka, teda stroj na rozvrstvovanie kože, reže presne pozdĺž týchto vrstiev. Lícová koža si zachováva tú najhustejšiu, najpevnejšiu časť. Koža štiepenka sa zas skladá z týchto voľnejších, vnútorných partií vlákien. Tento priepastný rozdiel v štruktúre sa priamo premieta do vlastností oboch materiálov. Lícová koža je odolná, relatívne málo prieťažná a časom krásne starne. Štiepenka je od prírody slabšia, náchylnejšia na naťahovanie a má vláknitý, drsný povrch na oboch stranách, pretože nemá prirodzené „uzavretie“ v podobe líca. Je tiež savejšia a náchylnejšia na znečistenie. Tieto vlastnosti určujú jej ďalšie, veľmi rozmanité využitie.
Proces štiepania umožňuje koželužniam maximálne využiť cennú surovinu. Namiesto vyhadzovania nadbytočnej hrúbky sa táto premení na nový, užitočný materiál. Hrúbka, na ktorú sa reže líce a štiepenka, závisí od finálneho určenia. Napríklad na galantérne kože 1.2 mm sa oddeľuje tenká vrstva líca, pričom zostáva hrubá koža štiepenka na ďalšie spracovanie. Naopak, pri výrobe hrubých opaskov z lícovej kože s hrúbkou 4 mm bude zostávajúca štiepenka primerane tenšia. Z jednej hrubej hovädzej kože možno získať jednu lícovú vrstvu a dokonca niekoľko vrstiev štiepenky.
Od semišu po 'genuine leather': Rôzne tváre štiepenky
Surová koža štiepenka so svojimi dvoma drsnými stranami má obmedzené využitie. Vďaka pokročilým technikám povrchovej úpravy sa však môže premeniť na množstvo rôznych materiálov. Jedným z najznámejších je semiš. Ak má štiepenka dostatočne jemnú a jednotnú štruktúru, jej povrch (jeden alebo oba) sa brúsi, aby sa dosiahol charakteristický zamatový chĺpok. Väčšina semišových topánok, búnd a kabeliek na trhu je vyrobená práve z hovädzej, kozej alebo bravčovej štiepenky. Ide o využitie, pri ktorom sa vláknitá povaha štiepenky stáva jej prednosťou. Ďalším veľmi bežným spôsobom spracovania je výroba tzv. krytej štiepenky. Je to odpoveď priemyslu na potrebu lacného materiálu, ktorý imituje vzhľad lícovej kože. Na povrch štiepenky sa nanesie vrstva polyuretánu alebo vinylu a následne sa do nej vyrazí umelý vzor líca. Práve tento produkt sa najčastejšie predáva pod označením 'genuine leather'. Je lacný na výrobu, ale jeho úžitkové vlastnosti, ako sú trvácnosť a priedušnosť, sú oveľa horšie ako v prípade pravej lícovej kože.
Tenšie pláty štiepenky nachádzajú široké uplatnenie aj ako podšívkový materiál vo vysokokvalitných brašnárskych výrobkoch. Vypracovanie vnútra tašky alebo peňaženky tenkou štiepenkou (často bravčovou, kvôli jej odolnosti) je znakom luxusu a zmyslu pre detail. Takáto podšívka je oveľa trvácnejšia a elegantnejšia ako textilná. Koža štiepenka sa používa aj na výrobu lacnejších artiklov, kde má vzhľad menší význam a počíta sa nízka cena a určitá odolnosť voči opotrebovaniu – napríklad pri pracovných rukaviciach alebo niektorých prvkoch obuvi.
Využitie štiepenky v remeselnej praxi
Pre remeselníka-hobbystu môže byť koža štiepenka pascou, ale aj cenným zdrojom. Pascou sa stáva vtedy, keď si nevedome kúpime lacnú krytú štiepenku v domnení, že ide o výhodnú kúpu 'pravej kože' na ambiciózny projekt. Takýto materiál sa nebude dobre spracovávať, jeho hrany sa budú strapkať a finálny produkt rýchlo stratí na vzhľade. Na druhej strane, vedomé využitie štiepenky otvára nové možnosti. Kúpa semišovej štiepenky umožňuje tvoriť krásne, mäkké doplnky. Tenká podšívková štiepenka je zas profesionálny spôsob, ako dokončiť vnútro projektov, dodať im pevnosť a exkluzívny charakter. Koža štiepenka môže slúžiť aj ako materiál na prototypovanie a testovanie strihov, skôr než siahneme po drahšej lícovej koži. Dôležité je vždy vedieť, s akým typom štiepenky pracujeme a aké sú jej obmedzenia. Napríklad, hrany štiepenky sa nedajú vyleštiť do hladka tak ako hrany rastlinne činenej kože, pretože to jej voľná štruktúra vlákien nedovoľuje. Namiesto toho možno hrany natrieť špeciálnou farbou na hrany, aby sa zabezpečili a získali estetický vzhľad.
Zhrnuté a podčiarknuté, koža štiepenka je neodmysliteľnou súčasťou sveta koží. Je dôkazom toho, aký je kožiarsky priemysel vynaliezavý a hospodárny, keďže dokáže využiť každú časť cennej suroviny. Pochopenie toho, čo je štiepenka, ako vzniká a aké má vlastnosti, je znakom skutočnej znalosti materiálu. Umožňuje to vyhnúť sa nákladným chybám a vedome vyberať správny druh kože pre každý projekt, bez ohľadu na to, či je cieľom vytvoriť odolný opasok, alebo mäkkú semišovú kabelku.
