Termín „ekologická koža“ je často len marketingový ťah. Najčastejšie označuje 100 % syntetický materiál (polyuretán/PVC), známy kedysi ako koženka, ktorý nemá s pravou kožou nič spoločné. Zriedkavejšie sa vzťahuje na prírodné kože činené bez použitia chrómu.
V dnešnom svete, kde ekológia a udržateľný rozvoj zohrávajú kľúčovú úlohu v spotrebiteľských rozhodnutiach, býva terminológia používaná výrobcami mimoriadne zavádzajúca. Pojem „ekologická koža“ (často skracovaný na eko-kožu) je jedným z najviac zneužívaných a nepochopených termínov v odevnom, nábytkárskom a galantérnom priemysle. Pre remeselníkov a uvedomelých zákazníkov je kľúčové rozlíšiť, čo sa pod týmto názvom skutočne skrýva, pretože v 90 % prípadov nemá tento materiál absolútne nič spoločné s prírodným prostredím, a už vôbec nie s pravou kožou. Pochopenie týchto rozdielov umožňuje objektívne zhodnotiť hodnotu produktu a vyhnúť sa sklamaniam spojeným s jeho trvácnosťou.
Syntetická imitácia: Polyuretán a PVC
V drvivej väčšine prípadov je to, čo nachádzame v regáloch obchodných reťazcov pod označením „ekologická koža“ (alebo vegan leather), jednoducho syntetický materiál. Historicky sa tieto materiály nazývali derma, koženka alebo umelá koža. Vyrábajú sa nanesením vrstvy polyuretánu (PU) alebo polyvinylchloridu (PVC) na textilnú sieťovinu alebo netkanú textíliu. Následne sa vrchná vrstva plastu razí horúcimi valcami, aby imitovala prirodzené líce, póry a textúru zvieracej kože.
Nazývať tieto materiály „ekologickými“ je čistý greenwashing (zelený marketing). Výroba ropných polymérov predstavuje záťaž pre životné prostredie a samotný materiál nie je biologicky odbúrateľný, pričom sa časom rozpadá na škodlivý mikroplast. Z hľadiska používania umelá koža nedýcha, čo spôsobuje, že topánky alebo opasky z nej vyrobené vyvolávajú potenie. Tento materiál je mimoriadne náchylný na praskanie a olupovanie už po niekoľkých sezónach, najmä v miestach ohybu. Na rozdiel od pravej kože sa polyuretán nedá obnoviť, naolejovať ani opraviť – po poškodení vrchnej vrstwy je výrobok súci už len na vyhodenie.
Skutočná ekológia: Kože činené trieslovinami
Paradoxne, najekologickejším koženým materiálom je pravá trieslom činená koža. Hoci pochádza zo zvierat (predstavuje vedľajší produkt mäsového priemyslu, ktorý by sa aj tak musel zlikvidovať), jej proces spracovania je plne prírodný. Garbiarne na tento účel používajú rastlinné taníny získavané z kôry dubov, gaštanov alebo mimózy. Takáto koža neobsahuje ťažké kovy, po skončení svojho životného cyklu je plne biologicky odbúrateľná a pri správnej starostlivosti môže slúžiť celé desaťročia.
Niekedy sa termínom „ekologická koža“ označujú prírodné kože, ktoré boli vyčinené bez použitia chrómu (metal-free tanning), čo má znížiť zaťaženie životného prostredia odpadovými vodami z garbiarní. Na masovom trhu je to však zriedkavosť. Pravá trieslom činená koža je vďaka dlhému a nákladnému procesu výroby luxusným tovarom. Má jedinečné vlastnosti, ktoré nenapodobní žiadna syntetika – krásne starne, získava hlbokú patinu, umožňuje vyhladzovanie hrán (burnishing) a tvarovanie za mokra.
Rastlinné alternatívy na trhu s materiálmi
V posledných rokoch sa objavil tretí druh materiálov, ktorý sa snaží získať označenie ekologických alternatív ku koži. Ide o materiály vytvárané na báze rastlinného odpadu – napr. Piñatex (z ananásových listov), koža z jabĺk alebo podhubia (Mylium). Hoci sú z hľadiska inovácií krokom správnym smerom, stále si vyžadujú použitie syntetických živíc a polyuretánov na spojenie rastlinných vlákien a dodanie pevnosti. Ich trvácnosť stále zaostáva za tradičnou prírodnou kožou.
Pre brašnára je výber materiálu zásadnou záležitosťou. Pokus o prácu s polyuretánovou eko-kožou pri použití tradičného sedlárskeho náradia sa míňa účinkom – hrany sa nedajú zahladiť prípravkom Tokonole, materiál neprijíma farby a vytvorené dierky pre ručný steh majú tendenciu sa trhať. Ak vám záleží na trvácnosti, estetike a skutočnom remesle, vždy si vyberajte prírodné hovädzie kože, ktoré sa vám odvďačia krásnym vzhľadom po celé roky.
