Áno, kožu je možné nafarbiť, ale kľúčový je jej druh. Najlepšie sa na to hodia surové kože činené trieslovinami (tzv. crust), ktoré sajú farbu. Použite špeciálne farby na kožu, ako napríklad Fiebing's. Pokus o nafarbenie továrensky povrchovo upravených a farbených koží (napr. obľúbené kože Maya, Buttero, T.Moro) je nemožný a skončí sa neúspechom, pretože ich povrch je uzavretý a neprijme novú farbu.
Možnosť personalizácie farby kože je jedným z najkreatívnejších aspektov brašnárstva, podlieha však prísnym pravidlám. Odpoveď na otázku, či sa dá koža prefarbiť, znie: záleží na jej pôvodnej povrchovej úprave. Zásadne sa na farbenie a tónovanie hodia výlučne „otvorené“ kože, teda surové, bez továrenskej povrchovej úpravy. Ideálnym kandidátom je hovädzia hladenica, ktorá sa často predáva v prirodzenej béžovej farbe pod označením „crust“ alebo „blank“. Jej pórovitá štruktúra lícovej strany funguje ako špongia a dokonale vsakuje penetračné farby na kožu. Na druhej strane, kože, ktoré už v garbiarni prešli procesom farbenia a finálnej úpravy vrchnou ochrannou vrstvou – ako napríklad obľúbené talianske farebné kože typu Maya, T.Moro alebo Buttero – nie sú vhodné na ďalšie farbenie. Ich povrch je účinne „uzavretý“, čo zabraňuje prenikaniu nového pigmentu. Každý pokus o nanesenie farby na takúto kožu sa skončí jej olupovaním, stieraním a celkovo neuspokojivým, nestálym výsledkom.
Aké kože sú vhodné na farbenie?
Základným kritériom je savosť povrchu kože. Najlepšie výsledky dosiahnete pri práci s kožami činenými trieslovinami, ktoré nemajú žiadnu továrenskú vrstvu povrchovej úpravy (tzv. top coat). Ich prirodzená béžová lícová strana je pripravená prijať farbu. Vďaka tomu máte plnú kontrolu nad výsledným odtieňom, jeho sýtosťou a prípadnými efektmi, ako je tieňovanie alebo patinovanie. Tieto kože sú dostupné v rôznych hrúbkach, čo umožňuje ich využitie v širokej škále projektov, od tenkých peňaženiek až po hrubé opasky. Chrómové kože, a to aj tie v prirodzenej farbe (tzv. wet blue alebo wet white), majú odlišnú štruktúru a môžu na farby reagovať inak, čo často prináša menej predvídateľné výsledky. Absolútne sa vyhnite pokusom o farbenie koží typu koža štiepenka, nubuk a koží s viditeľnou, lesklou lakovanou alebo fóliovanou úpravou. Ich povrch je buď príliš vláknitý na to, aby rovnomerne prijal farbu (štiepenka), alebo je úplne nepriepustný (lak).
Proces farbenia kože krok za krokom
Profesionálne farbenie kože je viac než len nanesenie farby. Je to proces pozostávajúci z troch kľúčových fáz: prípravy, aplikácie a fixácie. Prvým krokom je príprava povrchu. Aj surová koža môže mať na sebe neviditeľné nečistoty alebo mastnotu, preto ju treba odmastiť špeciálnym prípravkom, napr. odmasťovač na kožu (Deglazer) od značky Fiebing's. Zabezpečí to rovnomerné vstrebávanie farby a zabráni vzniku škvŕn. Druhým krokom je samotná aplikácia. Najobľúbenejšou metódou je použitie vlnených aplikátorov (wool daubers), ktoré umožňujú rovnomerné rozotretie produktu. Farbu nanášajte tenkými, krúživými alebo rovnými pohybmi. Vždy je lepšie naniesť 2-3 tenké vrstvy ako jednu hrubú. Umožňuje to budovať hĺbku farby a predísť stekaniu. Na dosiahnutie iných efektov môžete použiť špongiu (efekt „hubkovania“) alebo airbrush (ideálne hladký povrch). Tretím, absolútne nevyhnutným krokom, je fixácia. Po úplnom zaschnutí farby (zvyčajne 24 hodín) je potrebné naniesť finálnu vrstvu, tzv. finisher. Produkty ako Fiebing's Resolene alebo Tan-Kote vytvárajú priehľadný, pružný povlak, ktorý chráni farbu pred stieraním, vodou a nečistotami, a zároveň dodáva požadovaný stupeň lesku (od matu až po vysoký lesk).
Najčastejšie chyby a ako sa im vyhnúť
Pri farbení kože je ľahké urobiť chyby, ktoré môžu zničiť celý projekt. Najčastejšou je vynechanie fázy prípravy a odmastenia, čo vedie k nerovnomernej farbe a škvrnám. Vždy používajte prípravok typu odmasťovač na kožu (Deglazer) nanesený na čistej handričke. Ďalšou chybou je pokus o farbenie nevhodného typu kože – ako už bolo spomenuté, továrensky upravené kože farbu jednoducho neprijmú. Iným problémom je nanášanie príliš hrubej vrstvy farby naraz. Spôsobuje to stekanie a po zaschnutí môže farba na kožu praskať a olupovať sa. Kľúčom je trpezlivosť a tenké vrstvy. Veľmi dôležitým, no často podceňovaným krokom, je chýbajúca fixácia (finisher). Bez neho bude farba, aj tá najkvalitnejšia, špiniť oblečenie a stierať sa pri každom kontakte. Pamätajte, že finisher nie je voľba, ale nutnosť. Poslednou pascou je miešanie farieb rôznych typov (napr. na báze oleja s tými na báze vody) – môže to viesť k nepredvídateľným chemickým reakciám a zničeniu projektu.
Predtým, ako nafarbíte svoj hlavný projekt, absolútne vždy urobte skúšku na malom, neviditeľnom kúsku tej istej kože (ideálne je využiť odrezky kože). Umožní vám to overiť si výsledný odtieň, savosť materiálu a otestovať si svoju techniku aplikácie. Takýto malý test je tým najjednoduchším poistením proti nákladnému omylu a zárukou, že konečný výsledok bude presne taký, aký očakávate.
