Krycie maľovanie na farebnej koži: ako pripraviť skúšku priľnavosti?

Skúšku priľnavosti krycej farby na kožu na farebnej koži pripravte na odrezkoch z rovnakého materiálu, aký použijete na projekt. Porovnajte maľovanie po samotnom odstránení prachu s maľovaním po príprave odporúčanej výrobcom farby. Ponechajte aj nenatreté referenčné vzorky. Po požadovanom čase schnutia skontrolujte ohýbanie, trenie a odspajanie na oddelených miestach. Takéto porovnanie pomáha odhaliť problémy konkrétnej kombinácie materiálov, ale môže odrezky zničiť a nenahrádza posúdenie trvácnosti hotového výrobku.

Najprv zistite, čo sa nachádza na líci

Zapíšte pôvod kože, spôsob činenia, známu povrchovú úpravu a predchádzajúcu starostlivosť. Rastlinne činená koža môže mať výrobnú povrchovú úpravu a samotné chrómové činenie nerozhoduje o možnosti maľovania. Ak povrchovú úpravu nepoznáte, uveďte to v opise vzorky. Neposudzujte ju iba podľa farby a lesku.

Penetračná farba na kožu dodáva farbu prenikaním do materiálu. Krycia akrylová farba na kožu vytvára farebný povlak na povrchu. Uzavretá povrchová úprava môže obmedziť prenikanie farby; tuk, vosk alebo slabo držiaci starý povlak môžu zhoršiť priľnavosť novej farby. Žiadny z týchto príznakov sám osebe neodôvodňuje automatické odstránenie celej povrchovej úpravy.

Príkladom prípravku na zváženie je Fiebing's Acrylic Dye v tmavohnedej farbe, ktorý je podľa karty produktu akrylovou farbou s objemom 59 ml; širší výber nájdete v kategórii farby na kožu. O vhodnom podklade, príprave a schnutí rozhoduje návod ku konkrétnej farbe. Samotný názov produktu nepotvrdzuje kompatibilitu s vybraným lícom.

Čo môže ukázať kvapka vody?

Na samostatnom odrezku sledujte zmáčanie, perlenie vody a prípadné stmavnutie po nanesení kvapky. Ide o vodidlo k nasiakavosti na danom mieste, nie o jednoznačné určenie anilínovej kože, semi-anilínovej kože alebo typu povrchovej úpravy. Na tomto základe nepredvídajte priľnavosť akrylu. Časť nechajte vyschnúť a neskôr ju nepoužívajte ako neporušenú referenčnú vzorku.

Ako overiť prípravok na prípravu povrchu?

Odmasťovač na kožu (Deglazer) používajte iba vtedy, ak jeho účel a návod k farbe takúto prípravu daného podkladu povoľujú. Najprv vykonajte miestnu skúšku na ďalšom odrezku. Utierajte jemne podľa etikety. Pri lepkavosti, rozvrstvení alebo poškodení líca prestaňte; nesnažte sa za každú cenu dosiahnuť zmatnenie.

Pracujte s vetraním a osobnou ochranou uvedenou na etikete, mimo zdrojov zapálenia, ak je prípravok horľavý. Povrch posudzujte až po požadovanom odparení. Zmena lesku nedokazuje zlepšenie priľnavosti a farba na handričke neurčuje, ktorú vrstvu ste odstránili.

Pripravte varianty a označte odrezky

Nižšie uvedené usporiadanie je príkladom organizácie dielenskej skúšky. Vystrihnite susediace odrezky podobnej hrúbky, štruktúry a stavu líca. Označenia umiestnite mimo hodnotených plôch. Pri každom variante ponechajte samostatné miesta na ohýbanie, suché trenie, mokré trenie a odtrhnutie pásky.

• A: odstráňte iba voľný prach a potom naneste farbu. Ide o porovnávací variant, nie o odporúčanie vynechať požadovanú prípravu pri projekte.
• B: odstráňte prach, pripravte povrch metódou povolenou pre používaný systém a naneste farbu.
• A bez farby: odstráňte iba prach; vzorka ukáže správanie existujúceho podkladu.
• B bez farby: vykonajte prípravu ako pri B, ale nemaľujte; umožní to odhaliť poškodenia spôsobené prípravou.

Ak návod vyžaduje iba odstránenie prachu, A a B budú rovnaké: stačí natretá vzorka a zodpovedajúca nenatretá vzorka. Nepridávajte chémiu len preto, aby ste vytvorili rozdiel.

Nenahrádzajte prípravok na prípravu povrchu ošetrujúcim mydlom. Ani obchodné označenie „podklad“ nestačí na to, aby ste prípravok považovali za prostriedok zvyšujúci priľnavosť. Dodatočný podklad overujte až po potvrdení kompatibility s podkladom a farbou v návodoch k produktom.

Čo zapísať pred maľovaním?

Ku každému odrezku pripojte opis: identifikáciu kože a povrchovej úpravy, použitý prípravok, názov a farbu farby, aplikátor a spôsob nanášania. Zapíšte veľkosť natieranej plochy, množstvo nanesenej farby, počet vrstiev, prestávky medzi nimi a okamih ukončenia aplikácie. Ak množstvo odhadujete iba orientačne, uveďte to; neuvádzajte ho ako meranie hrúbky povlaku.

Zachovajte rovnakú plochu polí, počet tenkých vrstiev a podľa možnosti podobné množstvo farby. Neporovnávajte hrubú vrstvu na A s úspornou aplikáciou na B. Používajte rovnaký typ aplikátora — napríklad z kategórie vlnené aplikátory — a neprenášajte zvyšky prípravkov medzi plochami.

Zapíšte podmienky prostredia, najmä teplotu a vlhkosť, ak ich meriate. Prestávky medzi vrstvami a čas pred zaťažením určte podľa návodu. Suchosť na dotyk neznamená dosiahnutie konečných vlastností. Ak návod neuvádza, kedy možno hodnotiť odolnosť, overte to u výrobcu ešte pred interpretáciou skúšky.

Vykonajte porovnanie na oddelených miestach

Pred skúškami plochy prezrite a odfotografujte pri podobnom osvetlení. Zapíšte existujúce škrabance, šmuhy a zmeny lesku. Kontrolujte aj nenatreté zodpovedajúce vzorky. Trením ani skúškou páskou nezačínajte na mieste už poškodenom ohýbaním.

Ohýbanie zodpovedajúce projektu

Použite hladký valček s polomerom podobným ohybu plánovanému pri výrobku. Zapíšte jeho polomer, rozsah pohybu, smer ohýbania, tempo a počet opakovaní. Pri všetkých odrezkoch zachovajte rovnaké podmienky. Môžete napríklad zvoliť 10 opakovaní rovnomerným tempom; ide o zvolenú konvenčnú dielenskú podmienku, nie o prah odolnosti.

Netlačte materiál do ostrého zalomenia, ak tak nebude v projekte namáhaný. Kožu prezrite počas ohýbania aj po narovnaní. Rozlišujte praskliny farby, odchlipovanie jej okrajov a praskliny samotného líca. Poškodenie nenatretého zodpovedajúceho vzorku ukazuje, že treba posúdiť aj podklad alebo spôsob zaťaženia.

Suché a mokré trenie

Na oddelených miestach použite čisté kúsky rovnakej bielej bavlny. Jeden nechajte suchý, druhý navlhčite vodou tak, aby nekvapkal. Pri každom variante udržujte podobný prítlak, dĺžku pohybu a tempo. Príkladných 10 ťahov po rovnakej dráhe berte iba ako podmienku porovnania. Zapíšte aj spôsob navlhčenia látky.

Posúďte farebnú stopu, zmenu lesku a narušenie povrchu. Na každú plochu použite čistú látku, aby sa nepreniesli nečistoty z predchádzajúcej skúšky. Stopy porovnajte s nenatretými zodpovedajúcimi vzorkami. Ak nemožno určiť zdroj farby, zapíšte túto neistotu namiesto pripísania farby novej vrstve.

Páska bez narezenia kože

Na ploché, nepoškodené miesto priložte pásku. Pri všetkých variantoch zachovajte rovnaký produkt, dĺžku úseku, prítlak a čas kontaktu. Zapíšte ich spolu so smerom, uhlom a tempom odtrhnutia. Povlak nenarezávajte nožom: na pružnej koži ľahko narušíte aj líce.

Prezrite pásku aj odkryté miesto. Ak je to viditeľné, určte, či sa odlúpla farba, skoršia povrchová úprava alebo vlákna. Táto skúška je porovnávacia a môže materiál poškodiť; nemeria silu priľnavosti.

Zapíšte pozorovania a rozhodnite o ďalšej práci

Kartu vyplňte až po vykonaní skúšok. Do polí zapíšte aj typ poškodenej vrstvy alebo skutočnosť, že ju nemožno rozpoznať.

Odlupovanie môže súvisieť s nekompatibilitou produktov, zvyškami prípravy alebo slabým starým povlakom. Praskanie môže byť spôsobené aplikáciou, nedostatočným vyschnutím, citlivosťou farby na ohýbanie alebo poškodením kože. Samotný príznak nedokazuje prítomnosť silikónu ani inej nečistoty a neodôvodňuje intenzívnejšie odstraňovanie.

Pri projekte, ktorý prichádza do kontaktu so svetlou látkou, považujte neprítomnosť viditeľného prenosu farby pri suchej a mokrej skúške za predbežné kritérium. Pri každom použití overte aj praskanie a odlupovanie. Výsledok bez poškodenia platí iba pre zapísané podmienky; nerozhoduje o dlhodobom používaní ani o správaní celého plátu kože.

Ak plánujete bezfarebnú povrchovú úpravu, overte kompatibilnú kombináciu farby a finálnej úpravy na nových vzorkách po čase požadovanom pre celý systém. Finálna úprava neopraví slabú priľnavosť. Opakované poškodenie je dôvodom na zmenu kombinácie materiálov alebo spôsobu vykonania a na zopakovanie porovnania.