Viazačská koža je vyselektovaný, tenký a elastický materiál živočíšneho pôvodu, podrobený špecializovanému čineniu, určený na väzbu kníh, tvorbu albumov a renováciu starých kníh. Odlišuje sa diametrálne od materiálov používaných v tradičnom brašnárstve. Kým tvorca tašiek či opaskov hľadá tuhosť a nosnosť, kníhviazač potrebuje surovinu, ktorá sa dá presne ohýbať na hranách kartónu, tvarovať na chrbte knihy a bez odporu prijíma vodné lepidlá. Práca s týmto materiálom je umením mikrometrov, kde každý zlomok milimetra hrúbky má priamy vplyv na to, či sa obálka správne zatvorí a zlátenia budú ostré a trvanlivé.
Charakteristika
Základnou črtou definujúcou viazačskú kožu je jej hrúbka. Štandardné brašnárské blany majú zvyčajne od 1,5 mm vyššie. Materiál pre kníhviazača je najčastejšie v rozmedzí od 0,5 mm do 1,0 mm. Tak tenký prierez je nevyhnutný, aby sa predišlo neprirodzenému zhrubnutiu obálky, najmä na rohoch a závesoch (miestach ohybu obálky pri chrbte). Dobre pripravená viazačská koža sa pod prstami remeselníka správa ako pružný, organický pergamen, ktorý sa poddáva tvarovaniu pod vplyvom vlhkosti, ale po vyschnutí si zachováva obrovskú odolnosť proti roztrhnutiu.
Väčšina profesionálnych koží na väzbu kníh sú kože činené rastlinne. Používajú sa hlavne kozie, teľacie, zriedkavejšie ovčie či prasacie kože. Rastlinné činenie je tu kľúčové z niekoľkých dôvodov. Po prvé, takáto koža výborne reaguje na vlhkosť. Navlhčená vodou sa stáva plastickou, čo umožňuje kníhviazačovi natiahnuť ju na vypuklé väzby (charakteristické hrby na chrbte knihy) a presne ju vytvarovať. Po druhé, líc rastlinne činenej kože prijíma razenie za tepla i za studena. Práve na takomto materiáli sa vykonávajú dômyselné slepé razenia (blind tooling) a nanášajú sa plátky zlata. Kože činené chrómovo sú v tradičnom kníhviazačstve nepoužiteľné — ich povrch trvalo neprijíma zlátenia, materiál sa nepoddáva tvarovaniu za mokra a samotná chrómová chémia zle reaguje s tradičnými škrobovými lepidlami (klajstrami).
Ďalšou osobitou požiadavkou je poddajnosť na stenčovanie (paring). Dokonca aj koža s hrúbkou 0,7 mm je príliš hrubá na to, aby sa esteticky zabalila na hranu kartónu obálky. Kníhviazač musí zbrúsiť alebo odrezať mizdru na samotných okrajoch až na hrúbku takmer papierovú, rádovo 0,1–0,2 mm. Viazačská koža musí mať natoľko kompaktnú štruktúru vlákien, aby počas tohto drastického stenčovania špeciálnym nožom (často pripomínajúcim obuvnícky) nedošlo k prerušeniu líca. Teľacie kože majú hladký, takmer sklovitý líc, ktorý dáva veľmi elegantný efekt, ale ľahko sa poškriabe. Naopak, kozie kože (tzv. marokín) majú výrazné, zrnitý charakter, sú mimoriadne odolné proti oderu a odpúšťajú viac chýb v dielni, preto sú najčastejšou voľbou pri luxusných väzbách.
Použitia
Koža v kníhviazačskej dielni má presne vymedzené úlohy, ktoré si vyžadujú výber vhodného druhu a parametrov. Každý prvok konštrukcie knihy sa správa inak a prenáša iné namáhanie.
- Plná kožená väzba (Full binding): Najklasickejšie použitie, kde je celý kartón obálky aj chrbát pokrytý jedným kusom kože. Vyžaduje to blany s bezchybným lícom a rovnomernou hrúbkou, zvyčajne okolo 0,8 mm. Kozia koža sa tu osvedčuje najlepšie, pretože jej štruktúra dobre znáša neustále otváranie a zatváranie knihy na závesoch.
- Polokoža a štvrtkoža (Half / Quarter binding): Technika, pri ktorej sa kožou pokrýva iba chrbát (a prípadne rohy), zvyšok obálky sa oblepuje mramorovým papierom alebo plátnom. Hrúbka kože je zvyčajne 0,6–0,8 mm. Kľúčové je tu extrémne presné stenčenie okraja kože v mieste, kde sa spája s papierom, aby bol prechod pod prstami úplne necititeľný.
- Renovácia a konzervácia starých kníh: Práca na otvorenom srdci knihy. Na podlepovanie roztrhnutých chrbtov či obnovovanie chýbajúcich častí sa používajú najtenšie dostupné kože, často ovčie alebo veľmi tenké teľacie s hrúbkou 0,4–0,5 mm. Materiál musí byť farbený ručne, aby sa dokonale zlúčil s niekoľko storočným originálom.
- Ochranné krabice a etue (Clamshell boxes): Exkluzívne knihy sa často ukladajú do uzatvárateľných, pevných krabíc. Na ich oblepovanie sa používajú o niečo hrubšie kože, asi 0,9–1,0 mm, pretože hrany krabíc sú ostré a tenká koža by sa na nich mohla rýchlo odrieť.
- Pružné obálky (typ limp binding): Historické väzby, pri ktorých sa nepoužíval pevný kartón, ale iba samotná koža (často pergamen alebo hrubšia teľacia koža rádovo 1,5 mm). V tomto jedinom prípade sa materiál na okrajoch nestenčuje a jeho úlohou je samostatná ochrana knižného bloku.
- Razenie a zlátenie (Tooling): Hoci ide o fázu dokončovania, vyžaduje vhodný podklad. Na hlboké razenia za sucha sa používa rastlinne činená koža s hrúbkou minimálne 0,8 mm. Príliš tenká koža (napr. 0,4 mm) by po pritlačení rozohriatej mosadznej pečiatky mohla prepáliť až do vrstvy kartónu.
- Štítky na chrbát (Spine labels): Malé, kontrastné obdĺžniky kože nalepené na chrbát, na ktoré sa razení názov. Vyrábajú sa z ultra-tenkej (0,3 mm) kože, často z odrezkov z procesu stenčovania (tzv. skiving), aby neodstávali od profilu chrbta.
Ako vybrať
Výber kože pre kníhviazačský projekt závisí od stupňa pokročilosti remeselníka a veľkosti viazanej knihy. Úplne inak sa plánuje nákup na väzbu miniatúrneho zväzku poézie a inak na veľkú, ťažkú encyklopédiu.
Pre začínajúceho kníhviazača bude najlepším štartom hotová, v garbiarni farbená kozia koža s hrúbkou 0,7–0,8 mm. Koza má výraznú textúru, ktorá výborne maskuje drobné nerovnosti kartónu a prípadné hrudky lepidla, ktoré začiatočníkom často zostávajú pod povrchom. Fabrický farbená koža tiež eliminuje problém vzniku škvŕn pri nerovnomernom nanášaní vodných farieb. Dôležité je uistiť sa pred kúpou, že ide o rastlinne činenú kožu. Častou chybou nováčikov je kupovanie tenkej odevnej kože (vždy činenej chrómovo). Takáto koža sa bude naťahovať ako guma, nedá sa presne stenčiť na okrajoch (nôž sa v nej bude šmýkať a trhať vlákna) a tradičné škrobové lepidlo alebo PVA po nej stekie, bez toho aby vytvorilo pevné spojenie s kartónom.
Pokročilý remeselník často siaha po teľacích kožiach v prírodnej, svetlej farbe (crust). Vyžadujú obrovskú zručnosť. Hladký líc teľaťa odhalí každú, čo i len najmenšiu čiastočku prachu, ktorá sa dostane medzi kartón a kožu. Výhodou prírodnej kože je však plná kontrola. Dá sa samostatne zafarbiť farbami na báze alkoholu (ako Fiebing's Pro Dye), čím sa vytvoria jedinečné gradienty, mramorovanie či efekt antikovania. Pokročilí tvorcovia vedia tiež samostatne vytieniť celú plochu blanu, ak usúdia, že kúpená koža 0,9 mm je na jemný projekt príliš hrubá.
Pri výbere musíte tiež venovať pozornosť smeru ťažnosti kože. Podobne ako papier, aj koža má svoj smer vlákien (najviac sa naťahuje naprieč chrbticou zvieraťa). Pri rezaní materiálu na obálku musí smer najmenšej ťažnosti prebiehať rovnobežne s chrbtom knihy. Ak kožu vyrežete naprieč, po nanesení vlhkého lepidla sa koža silno natiahne a počas schnutia sa stiahne takou silou, že ohne kartón obálky do oblúka, čím úplne zničí geometriu knihy.
Produkty z našej ponuky
Obchod CraftPoint sa špecializuje na dodávanie materiálov a nástrojov pre ťažšie brašnárstvo — tvorbu tašiek, opaskov, puzdier na nože či peňaženiek. Z tohto dôvodu v našej stálej ponuke nemáme dedikované, ultra-tenké viazačské kože (o hrúbkach 0,5–0,9 mm) ani špecializované nože na stenčovanie okrajov naplocho. Neponúkame ani tradičné kníhviazačské škrobové lepidlá.
Ak je však váš projekt nie klasická, tvrdá väzba knihy, ale kožená obálka na notes v brašnárskom štýle (tzv. vsúvaná obálka, obálka typu traveler's notebook, v ktorej sa notes drží na gumičkách), nájdete u nás ideálne materiály:
- Blany juchtu hovädzieho s hrúbkou 1,5 mm — je to výborná voľba na tuhé, samostatne stojace obálky na kalendáre či skicáre. Takáto koža nevyžaduje podlepovanie kartónom, výborne prijíma razenie za studena a dá sa dokončiť na hranách pomocou prípravku Tokonole.
- Mäkké galantérne kože — osvedčia sa na pružné vsúvané obálky. Kvôli chrómovému alebo zmiešanému čineniu na nich nevytlačíte vzory, ale získate okamžitú, krásnu farbu a odolnosť proti poškriabaniu v každodennom používaní.
- Farby Fiebing's Pro Dye — ak získate prírodnú viazačskú kožu, naše alkoholové farby sa výborne hodia na jej ručné farbenie, garantujúc hlbokú a trvalú farbu, ktorá sa nezmyje počas aplikácie vodného lepidla na mizdru.
