Na obuvnícke zvršky sa najlepšie hodí hovädzia alebo kozia koža s hrúbkou od 1,2 mm do 2,5 mm. Výber konkrétneho materiálu závisí od typu obuvi, ktorú plánujete ušiť — od ľahkých lodičiek až po ťažkú pracovnú obuv. Koža na topánky musí zniesť neustále ohýbanie, obrovské namáhanie počas chôdze a priamy kontakt s vlhkosťou a špinou, preto sú jej mechanické parametre pre celý projekt kľúčové. Dobrý zvrškový materiál pracuje spolu s nohou, prispôsobí sa jej jedinečnému tvaru, no zároveň nestratí svoju pôvodnú formu ani po niekoľkých mesiacoch nosenia.
Aká hrúbka kože je vhodná na zvršky
Hrúbka kože na zvršky má priamy vplyv na komfort nosenia topánky, proces jej výroby a konečnú trvácnosť. Optimálne rozmedzie je od 1,2 mm do 2,5 mm, avšak v rámci tohto rozsahu sa skrývajú úplne odlišné obuvnícke využitia. Príliš tenký materiál sa rýchlo prederie alebo roztrhne vo švíkoch pod vplyvom namáhania, zatiaľ čo príliš hrubý spôsobí, že topánka bude tvrdá ako drevák, čo povedie k bolestivým odreninám chodidla.
Pri ľahkej spoločenskej obuvi, lodičkách či dámskych členkových topánkach remeselníci najčastejšie siahajú po koži s hrúbkou od 1,2 mm do 1,5 mm. V tomto rozmedzí sa výborne uplatňuje kozia koža. Je prirodzene tenká, veľmi elastická a pritom prekvapivo odolná voči roztiahnutiu. Naopak, pre klasické pánske poltopánky, ako sú oxfordky, derby alebo brogue, je štandardom hovädzia koža s hrúbkou od 1,4 mm do 1,8 mm. Takýto rozmer zabezpečuje primeranú pevnosť konštrukcie, čo uľahčuje tvarovanie špičky a päty na drevenom obuvníckom kopyte. Materiál tejto hrúbky dobre drží tvar a zároveň umožňuje komfortné ohýbanie v oblasti priehlavku.
Ak plánujete ušiť ťažkú pracovnú obuv, turistické topánky alebo pevnú motorkársku obuv, musíte prejsť do vyšších hrúbok. Tu sa najlepšie osvedčí hrubá hovädzia koža v rozmedzí od 2,0 mm do 2,5 mm. Takýto materiál si už vyžaduje značnú fyzickú silu pri cvokovaní a naťahovaní zvršku na kopyto. Pre začínajúceho adepta obuvníckeho remesla býva práca s tak hrubou surovinou občas frustrujúca. Ťažko sa v nej vedie rovnomerný ručný steh a zahýbanie hrán si vyžaduje veľmi precízne stenčenie okrajov. Preto na prvé projekty odporúčam zamerať sa na zlatú strednú cestu, čiže okolo 1,5 mm.
Častou chybou nováčikov je používanie tenkých odevných koží s hrúbkou pod 1,0 mm na zvršky bez adekvátneho spevnenia hrubou podšívkou a medzipodšívkou. Takáto topánka po niekoľkých noseniach úplne stratí svoj tvar a koža začne neesteticky klesať a krčiť sa nad podrážkou.
Aký druh činenia — trieslovinové vs. chrómové
V obuvníckej výrobe sa stretnete s kožami činenými trieslovinami, ako aj chrómovými. Výber medzi nimi determinuje nielen vzhľad finálnej topánky, ale aj pracovné techniky, ktoré budete musieť vo svojej dielni použiť.
Kože činené chrómom sú absolútnym štandardom v dnešnom obuvníckom priemysle. Tento proces spôsobuje, že materiál sa stáva mäkkým, elastickým a vysoko odolným voči pôsobeniu vody a striedavých teplôt. Chrómová koža výborne znáša náročné poveternostné podmienky, preto je najčastejšou voľbou pre jesennú a zimnú obuv, ako aj topánky na každodenné nosenie. Pamätajte však na dôležité pravidlo: chrómové hovädzie kože sú zvyčajne továrensky upravené a zafarbené na konkrétnu farbu. Neprijímajú dodatočné farby na báze vody alebo alkoholu, ako sú napríklad farby na kožu značky Fiebing's. Nedajú sa do nich ani raziť vzory či používať raznice na kožu. Úprava hrán pri chrómových kožiach si vyžaduje použitie špeciálnych farieb na hrany alebo zahýbanie okrajov, pretože klasické leštenie prípravkom Tokonole a nástrojom wood slicker tu neprinesie hladký a uzavretý okraj.
Na druhej strane máme kože činené trieslovinami. Sú od prírody tuhšie a oveľa náchylnejšie na tvarovanie za mokra, čo obuvníci veľmi oceňujú pri naťahovaní zvršku na kopyto. Činenie trieslovinami umožňuje plnú personalizáciu projektu. Surovú kožu tohto typu (ako je hovädzia hladenica) môžete v dielni voľne farbiť, a ak má materiál aspoň 2,0 mm hrúbku, úspešne do neho vyrazíte ozdobné ornamenty. Hrany takéhoto zvršku vyhladíte klasickým spôsobom použitím nástroja edge beveler a vlákna uzavriete pomocou Tokonole.
Treba si však naplno uvedomiť, že trieslovinová koža je citlivejšia na vlhkosť a časom vplyvom slnka tmavne, čím naberá ušľachtilú a jedinečnú patinu. Zvršok z takejto kože si vyžaduje pravidelnú údržbu tukmi a voskami (ideálny je kvalitný balzam na kožu), aby vlákna nevysychali a nepraskali v miestach neustáleho ohybu, najmä v oblasti prstov.
Na čo si dať pozor
Výber vhodného plátu kože na zvršky je proces, ktorý si vyžaduje zohľadnenie niekoľkých technických aspektov. Zlý výber suroviny sa vám vypomstí už vo fáze tvarovania topánky na kopyte.
1. Smer ťažnosti (stretch). Prírodná koža sa nerozťahuje rovnomerne vo všetkých smeroch. Zvyčajne sa rozťahuje oveľa viac naprieč trupom zvieraťa ako pozdĺž jeho chrbta. Pri vyrezávaní dielcov zvršku (tento proces sa nazýva krájanie) musíte šablóny uložiť tak, aby sa topánka pri nosení nerozťahovala do šírky. Ignorovanie tohto pravidla spôsobí, že obuv sa po krátkom čase uvoľní a prestane držať nohu.
2. Kvalita lícnej strany a hustota vlákien. Zvršok je vizitkou celej topánky. Lícna strana, čiže vrchná vrstva kože, by mala byť hladká, bez hlbokých jaziev, škrabancov a kazov. Venujte veľkú pozornosť hustote vlákien na strane rubu (mäzdry). Voľná, hubovitá štruktúra v oblasti slabín (bokov a podbruška) sa vôbec nehodí na nosné prvky topánky, ako je priehlavok alebo bočnice. Najlepšie, najhustejšie fragmenty pochádzajú z krku a kruponu.
3. Výber nití na šitie. Zvršky pracujú pod obrovským zaťažením. Ak šijete ručným (sedlárskym) stehom, používajte pevné polyesterové nite, ako je voskovaná niť Slam alebo hladké nite Vinymo MBT. Ľanové nite, hoci sú veľmi tradičné, rýchlejšie hnijú pri kontakte s blatom, cestnou soľou a vlhkosťou. Na šitie zvrškov sa zvyčajne používajú stehové dierovače na kožu s menším rozstupom — 3 mm alebo 4 mm — čo vytvára hustý, elegantný a veľmi odolný šev.
4. Úprava hrán a stenčenie (kosenie). Hrany dielcov zvršku, ktoré sa budú prekrývať v miestach spojov, musia byť stenčené. Ak to neurobíte, švy budú hrubé, tvrdé a začnú bolestivo tlačiť nohu. Vonkajšie, viditeľné hrany (napríklad pri golieri topánky) sa pri trieslovinových kožiach upravujú pomocou nástroja edge beveler vo veľkosti #0 alebo #1, a následne sa leštia. Pri chrómových kožiach sa okraje zvyčajne zahýbajú dovnútra (záložka) alebo sa maľujú špeciálnou chémiou.
5. Podšívka ako základ. Dokonca aj relatívne hrubá koža na zvršky často vyžaduje podporu zvnútra. Vlepenie tenkej podšívkovej kože (napríklad bravčovej alebo kozej s hrúbkou 0,6 mm až 0,8 mm) pomocou kvalitného lepidla na kožu spevní celú konštrukciu. Podšívka ukryje vnútorné švy, chráni hlavný materiál pred agresívnym pôsobením potu a výrazne zvyšuje komfort nosenia obuvi.
Odporúčané kože z našej ponuky
V sortimente nášho obchodu nájdete materiály, ktoré úspešne využijete v náročných obuvníckych projektoch. Výber vhodnej suroviny závisí od strihu a konečného určenia topánok.
- Chrómové hovädzie kože — to je pevný základ pre tých, ktorí šijú úžitkovú, jesennú a zimnú obuv. Majú hrúbku okolo 1,4 mm až 1,8 mm, čo z nich robí veľmi univerzálny materiál na zvršky. Sú odolné voči vlhkosti, elastické a nevyžadujú dodatočné farbenie, čo výrazne urýchľuje proces výroby topánky.
- Kozia koža — materiál s hrúbkou približne 1,2 mm, určený pre ľahkú dámsku obuv a na elegantné, mäkké podšívky. Má drobné, pôvabné líce a vykazuje obrovskú odolnosť voči viacnásobnému ohýbaniu.
- Hovädzia hladenica (trieslovinová) — v hrúbke od 2,0 mm do 2,5 mm je to skvelý základ pre ťažkú turistickú obuv alebo historickú rekonštrukčnú obuv. Umožňuje extrémne tvarovanie za mokra a voľné farbenie penetračnými farbami na kožu, čo poskytuje plnú kontrolu nad finálnym vzhľadom zvršku.
Súvisiace
Ak si dopĺňate vedomosti pred začatím šitia topánok, pozrite si naše ďalšie poradenské materiály:
- Slovníček brašnára: Hrúbka kože a jej význam
- Ako správne upraviť hrany na chrómových kožiach
- Výber nití a rozstupu dierovačov na kožu pri šití zvrškov
