Na knižné väzby sa vynikajúco hodí trieslom činená koža s hrúbkou od 0,8 mm do 1,2 mm. Knihárstvo je remeslo vyžadujúce materiál, ktorý na jednej strane ochráni knižný blok na desaťročia, a na druhej strane sa poddá precíznemu tvarovaniu na hranách lepenky a na chrbte. Koža musí byť natoľko plastická, aby sa dala zahnúť do pravého uhla bez praskania lícnej strany, a natoľko pevná, aby prijala klasické zdobenie či zlatenie. Výber správneho kusu kože rozhoduje o tom, či sa bude obálka otvárať plynule, alebo či sa po niekoľkých mesiacoch na pántoch knihy objavia nezvratné poškodenia.
Aká hrúbka kože na knižné väzby
Výber hrúbky kože závisí priamo od typu väzby, ktorú plánujete vytvoriť. V klasickom knihárstve, kde sa koža naťahuje a vliepa na tvrdú knihársku lepenku (tzv. tvrdá väzba), je optimálne rozpätie od 0,8 mm do 1,2 mm. Prečo práve toľko? Kniha je mechanizmus, ktorý neustále pracuje. Koža v miestach ohybu, teda na pántoch obálky, musí byť elastická. Ak použijete materiál s hrúbkou 2,0 mm, obálka bude klásť obrovský odpor pri otváraní a pnutie rýchlo zničí predsádky vo vnútri zväzku.
Dokonca aj pri hrúbke 1,0 mm musia byť okraje kože, ktoré zahýbate dovnútra obálky, podrobené procesu stenčovania (skiving). Skúsený remeselník na to používa nástroje ako round knife (sedlársky nôž) alebo špeciálne knihárske nože, aby zredukoval hrúbku okrajov na približne 0,3–0,5 mm. Vďaka tomu po vlepení papierovej predsádky zostáva vnútro obálky ploché, bez neestetických zhrubnutí. Začiatočníci často robia chybu, že kupujú štandardnú hovädziu hladenicu s hrúbkou 2,5 mm so zámerom zviazať knihu. Takýto materiál je na tradičnú väzbu na lepenke úplne nepoužiteľný — nedá sa precízne zahnúť na rohoch a jeho tvarovanie okolo bloku hraničí so zázrakom.
Úplne inak vyzerá situácia, ak tvoríte flexibilnú obálku, napríklad rustikálny zápisník typu traveler's journal, v ktorom koža tvorí jedinú ochrannú vrstvu, bez lepenkového vystuženia. V takomto scenári bude tenká koža 1,0 mm príliš ochabnutá. Na mäkké väzby bez výstuže sa oplatí vybrať kožu s hrúbkou od 1,5 mm do 2,0 mm. Takýto materiál si zachová správny tvar a ochráni papier. V tomto type projektov zostávajú okraje kože odhalené, preto je vhodné ich ošetriť príslušným nástrojom. Použitím edge beveler vo veľkosti #1 alebo #2 zaoblíte ostré hrany a následne ich zahladíte aplikáciou prípravku Tokonole a dreveného hladidla (wood slicker).
Aký druh činenia
V profesionálnom knihárstve dominuje jedna voľba: trieslom činená koža. Vyplýva to z jej unikátnych fyzikálno-chemických vlastností, ktoré sú v procese viazania nevyhnutné. Trieslové činenie využíva prírodné extrakty z kôry a listov, čo ponecháva štruktúru kože otvorenú a poddajnú na spracovanie za mokra. Keď takúto kožu navlhčíte vodou alebo na ňu nanesiete vrstvu vlhkého lepu, stane sa plastickou ako sochárska hlina. To umožňuje jej precízne natiahnutie na chrbát knihy a vytvarovanie okolo pravých väzov (vypuklých pásikov na chrbte) iba s použitím knihárskej kosti. Po vyschnutí si trieslom činená koža zapamätá tvar, ktorý jej bol daný, a stvrdne, čím trvalo obopne lepenku.
Ďalším argumentom pre trieslom činené kože je možnosť ich zdobenia. Ak má koža hrúbku aspoň 2,0 mm, môžete na ňu raziť vzory za studena, pričom sa používajú raznice na kožu. V klasických, tenších väzbách (1,0 mm) sa zasa vykonáva zdobenie za horúca rozohriatymi knihárskymi nástrojmi (tzv. filetami a tlačidlami). Trieslovinová koža pod vplyvom teploty krásne tmavne, čím vytvára ostré, kontrastné vzory. Okrem toho prírodnú trieslom činenú kožu typu crust (nedokončenú) môžete sami farbiť, pričom sa použije farba na kožu s penetračným účinkom, ako napríklad Fiebing's Pro Dye, čo vám dáva plnú kontrolu nad finálnou farbou diela.
Chrómom činená koža je materiál, ktorému sa v tradičnom knihárstve treba vyhýbať. Kvôli spracovaniu soľami chrómu sú jej vlákna uzavreté. Takáto koža je veľmi mäkká a „padavá“, ale po namočení si nezapamätá tvar. Pokus o jej vytvarovanie na vypuklých väzoch sa skončí frustráciou — materiál bude pružiť a vracať sa do plochej formy. Čo je horšie, chrómová koža neprijíma brašnárske farby a jej zdobenie za horúca sa často končí roztavením alebo spálením lícnej strany, bez zanechania trvalého odtlačku. Okraje chrómovej kože sa taktiež nedajú hladko upraviť prípravkom Tokonole, pretože jej vlákna sa nedajú leštiť. Použitie odrezkov zo starých búnd či kabeliek (zvyčajne chrómových) na väzbu knihy je priama cesta k zruinovaniu celého projektu.
Je dôležité pamätať na to, že ak sa rozhodnete pre trieslom činenú kožu, ktorá už bola továrensky zafarbená a povrchovo upravená (má uzavretú lícnu stranu), nenanesiete na ňu ďalšiu vrstvu farby ani farbiaceho vosku. Takýto materiál je už naimpregnovaný. Môžete ho použiť na väzbu, ale vaše možnosti zdobenia sa obmedzia na zdobenie za horúca alebo zlatenie fóliou.
Na čo si dať pozor
Pri kúpe kože určenej na knižnú väzbu musíte analyzovať niekoľko špecifických parametrov, ktoré majú v iných oblastiach brašnárstva menší význam.
1. Kvalita a pevnosť lícnej strany. Kniha je úžitkový predmet, ktorý sa často drží v rukách, posúva po policiach a stoloch. Lícna strana kože (jej vrchná vrstva) musí byť bez hlbokých jaziev a kazov na hlavných plochách obálky. Príliš voľná lícna vrstva sa časom začne predierať. Vyberajte si kusy prvej akosti, kde je povrch hladký a jednotný.
2. Hustota vlákien a rozťažnosť. Na knihárstvo sa veľmi dobre hodia časti kože s pevnou štruktúrou, ako je krk alebo boky vyššej kvality. Vyhýbajte sa mäkkým slabinám. Koža zo slabín má voľné vlákna a silno sa naťahuje. Ak sa pokúsite natiahnuť takýto fragment na chrbát knihy, materiál sa poddá nerovnomerne, vytvorí záhyby a zdeformuje geometriu celej väzby.
3. Poddajnosť pri stenčovaní. Je to mimoriadne dôležitá vlastnosť. Koža sa musí dať ľahko a plynule zrezávať zo strany rubu (mäzdry). Ak sú vlákna príliš riedke, nôž na stenčovanie bude materiál trhať, namiesto toho, aby ho hladko rezal. Predtým, ako začnete pracovať na ostrom formáte, vždy si urobte test stenčovania na malom odrezku, aby ste vycítili, pod akým uhlom viesť ostrie.
4. Smer ťahu kože. Prírodná koža sa naťahuje viac v jednom smere (zvyčajne naprieč chrbticou zvieraťa) ako v druhom. Skúsení knihári tento smer vždy kontrolujú pred vyrezaním obálky. Chrbát knihy by mal byť uložený rovnobežne s líniou chrbtice zvieraťa, čo obmedzuje nežiaduce naťahovanie väzby počas otvárania a zatvárania zväzku.
5. Stav rubovej strany (mäzdry). V knihárstve sa koža prilepuje na lepenku celou svojou plochou. Mäzdra by mala byť pomerne rovná a zbavená veľmi dlhých, voľných vlákien. Ak je mäzdra príliš „chlpatá“, spotrebujete obrovské množstvo lepidla na kožu, a spojenie s lepenkou sa môže ukázať ako netrvácne. V prípade potreby ju môžete pred nanesením lepu jemne zarovnať drobným brúsnym papierom.
Odporúčané kože z našej ponuky
V sortimente obchodu nájdete materiály, ktoré už stáročia predstavujú osvedčený štandard v knihárskom remesle. Hoci tu neuvádzame priame odkazy, odporúčame vám prehľadať naše kategórie podľa nasledujúcich typov.
- Trieslom činená kozia koža. Je to mimoriadne cenený materiál na knihárske väzby. Má krásnu, výraznú lícnu stranu (často s drobným, hráškovým vzorom) a je neuveriteľne odolná voči ohýbaniu. Kozie kože s hrúbkou 0,8–1,0 mm sa skvele poddávajú stenčovaniu a tvarovaniu a ich prirodzená odolnosť voči oderu zaručuje dlhovekosť knihy.
- Teľacia koža. Vyberá sa pre mimoriadne elegantné, hladké väzby. Jej lícna strana je takmer bez výraznej textúry, čo vytvára ideálne plátno pre precízne zlatenie a komplikované zdobenie za horúca. Teľacina s hrúbkou približne 1,0 mm je mäkká na spracovanie, ale vyžaduje si veľkú opatrnosť, pretože hladká lícna strana sa dá ľahko poškriabať nástrojmi.
- Tenká hovädzia hladenica (1,0–1,2 mm). Je to ekonomická a veľmi všestranná možnosť, skvelá pre začínajúcich knihárov alebo na väzbu kníh väčších formátov. Hovädzia trieslom činená koža je o niečo tuhšia ako kozia, čo si vyžaduje o niečo viac sily pri tvarovaní rohov, ale vynikajúco prijíma farby a zdobenie za horúca.
Súvisiace
Aby ste si rozšírili svoje vedomosti pred začatím práce na prvej väzbe, pozrite si naše ďalšie poradenské materiály:
- Brašnársky slovník: Hrúbka kože a jej význam
- Ako správne stenčovať okraje kože ručnými nástrojmi
- Lepidlá v brašnárstve a knihárstve — prehľad a použitie
