Na obal knihy sa výborne hodí trieslom činená koža alebo mäkká chrómová koža s hrúbkou od 0,8 mm do 2,0 mm, v závislosti od zvolenej techniky väzby. Výber správneho materiálu je absolútnym základom, ktorý rozhoduje nielen o vzhľade hotového diela, ale predovšetkým o jeho odolnosti a funkčnosti. Kniha je úžitkový predmet. Chrbát pri každom otvorení pracuje ako pánt na dverách a rohy sú neustále vystavované odieraniu. Preto musí materiál spolupracovať s mechanikou otvárania strán bez toho, aby kládol nadmerný odpor, a zároveň chrániť knižný blok pred poškodením. V brašnárstve a knihárstve sa však pod pojmom obal skrývajú dva úplne odlišné projekty: tradičná tvrdá väzba, pri ktorej sa koža naťahuje na lepenku, a mäkký, zasúvací obal, ktorý plní funkciu koženého puzdra na zápisník či diár. Každá z týchto foriem si vyžaduje úplne iný prístup k surovine.
Aká hrúbka kože na obal knihy
Hrúbka kože na obaly je parameter, ktorý musíte zvoliť presne podľa plánovanej konštrukcie. Chyby v tejto fáze sa vám vypomstia na samom konci práce, keď zistíte, že kniha sa nedá zavrieť, alebo naopak – obal je ochabnutý ako list papiera.
Ak plánujete klasickú knihársku väzbu, pri ktorej sa koža lepí na tvrdú lepenku, optimálna hrúbka je od 0,8 mm do maximálne 1,2 mm. Pri tejto technike sa koža musí dať ľahko ohýbať na hranách a rohoch lepenky. Príliš hrubý materiál spôsobí, že rohy budú neesteticky vypuklé a neohrabané. Navyše, v oblasti chrbta a drážok (miest, kde sa obal ohýba pri otváraní) vytvorí hrubá koža také silné pnutie, že sa kniha po otvorení bude sama zatvárať a časom lepidlo povolí. Aj pri hrúbke 1,0 mm skúsení remeselníci často dodatočne stenčujú hrany kože pomocou noža, aby boli záhyby dokonale ploché.
Situácia vyzerá úplne inak, ak šijete zasúvací obal typu „traveler's notebook“ alebo voľný brašnársky prebal. Tu je koža jedinou nosnou vrstvou, pod ňou sa nenachádza žiadna lepenka. V takomto prípade by koža na obal knihy mala mať hrúbku v rozmedzí od 1,5 mm do 2,0 mm. Takýto materiál už má svoju vlastnú pevnosť, chráni vnútro a dobre padne do ruky. Použitie kože s hrúbkou 0,8 mm by v tomto prípade viedlo k vytvoreniu neforemného vrecka, ktoré vôbec nedrží tvar. Na druhej strane, prekročenie hranice 2,0 mm spôsobí, že obal bude ťažký, tvrdý a nepohodlný na každodenné používanie.
Pre začínajúceho brašnárskeho nadšenca, ktorý si chce ušiť jednoduchý, zasúvací obal na diár formátu A5, bude kus kože s hrúbkou 1,5 mm pri spracovaní ideálnou voľbou. Umožní ľahké rezanie, bezproblémové prerážanie dier na švy a zabezpečí estetický vizuálny efekt bez nutnosti ovládať zložité knihárske techniky.
Aký druh činenia zvoliť
Výber medzi trieslovým a chrómovým činením určuje, ako bude obal vyzerať, ako bude starnúť a akým procesom ho môžete vo svojej dielni podrobiť.
Trieslom činená koža je absolútna klasika. Jej otvorená štruktúra umožňuje úplnú personalizáciu. Ak si kúpite prírodnú, svetlú kožu, môžete ju sami zafarbiť na ľubovoľný odtieň, pričom výborne poslúži farba na kožu na báze alkoholu od značky Fiebing's. Trieslová koža krásne pije pigmenty a po čase na slnku prirodzene tmavne, čím získava ušľachtilú patinu. Je to tiež jediná voľba, ak plánujete razenie vzorov. Pamätajte však na prísne pravidlo: na hlboké razenie, pri ktorom sa používajú raznice na kožu a tĺčik, potrebujete trieslom činenú kožu s hrúbkou minimálne 2,0 mm. Tenšie materiály je možné iba jemne linkovať za horúca. Trieslová koža taktiež umožňuje estetické vyhladenie hrán. Stačí zaobliť hranu, naniesť prípravok Tokonole a vyleštiť ju pomocou nástroja wood slicker, aby ste dosiahli hladký, sklovitý povrch.
Na druhej strane, chrómová koža je skvelou voľbou pre tých, ktorí hľadajú hotový, mäkký a voči vlhkosti odolný materiál. Tieto kože majú často krásne továrenské farby a zaujímavé textúry lícovej strany. Sú zvyčajne oveľa pružnejšie, čo sa výborne hodí na mäkké zasúvacie obaly. Musíte však poznať ich obmedzenia. Chrómová koža neprijíma brašnárske farby ani tónovacie vosky – jej póry sú uzavreté. Nikdy sa nepokúšajte maľovať kožu, ktorá už má finálnu farebnú úpravu, pretože farba na kožu by jednoducho stiekla, alebo by vytvorila lepkavú, špiniacu vrstvu. Chrómová koža sa nedá ani raziť za mokra a úprava hrán pomocou Tokonole neprinesie žiadny efekt. Pri obaloch z takejto kože sa hrany zvyčajne nechávajú surové, maľujú sa špeciálnou farbou na hrany, alebo sa využíva technika zahnutia hrán a ich prešitia.
Na čo si dať pozor
Pri navrhovaní koženého obalu si musíte premyslieť niekoľko technických detailov. Ani ten najkvalitnejší materiál sa neobháji sám, ak urobíte konštrukčné chyby.
1. Kvalita lícovej strany a selekcia materiálu. Obal knihy je veľká, plochá plocha, na ktorej sa nedajú skryť kazy. Škrabance, jazvy po uštipnutí hmyzom či vrásky (prirodzené záhyby kože) vám okamžite udrie do očí. Pred vyrezaním dielu si dôkladne prezrite celú kožu. Šablónu umiestnite tak, aby predná strana obalu zasahovala do najčistejšej časti kože. Prirodzené nedokonalosti môžete prípadne presunúť na zadnú stranu obalu, kde sú menej viditeľné.
2. Výber nití a rozstup švov. Ak šijete zasúvací obal, estetika švu hrá kľúčovú úlohu. Pre takúto galantériu sa oplatí použiť vidličky na šitie kože s rozstupom 3 mm alebo 4 mm. Väčšie rozstupy, na úrovni 5 mm alebo 6 mm, sú vyhradené pre ťažké tašky a opasky – na obale zápisníka by pôsobili príliš masívne. Na šitie zvoľte pevnú polyesterovú niť. Voskovaná niť Slam alebo hrubšie Vinymo MBT sa tu osvedčia na výbornú. Ručný (sedlársky) steh zabezpečí obalu vysokú trvácnosť.
3. Úprava hrán pri mäkkých obaloch. Surová, rozstrapkaná hrana pokazí celý dojem z vašej práce. Ak používate trieslom činenú kožu s hrúbkou 1,5 – 2,0 mm, začnite zrezaním ostrých rohov hrán. Použite na to nástroj edge beveler vo veľkosti #1 alebo #2. Následne naneste na hranu prípravok Tokonole a energicky ju leštite pomocou nástroja wood slicker. Tokonole sa skvele hodí aj na zahladenie rubovej strany (vnútornej, chlpatej strany kože), čo uľahčí zasúvanie lepenkových dosiek zápisníka do kožených záložiek.
4. Smer rozťahovania kože. Prírodná koža nie je izotropný materiál – naťahuje sa viac v jednom smere (zvyčajne kolmo na chrbticu zvieraťa) a menej v druhom. Pri navrhovaní obalu sa snažte vyrezávať ho tak, aby línia chrbta knihy prebiehala pozdĺž osi s menšou prieťažnosťou. Vďaka tomu obal časom nestratí svoj rozmer a nezačne neesteticky odstávať.
Odporúčané kože z našej ponuky
Hoci sa v tomto sprievodcovi zameriavame na teóriu, je dobré vedieť, aké konkrétne materiály by ste mali hľadať v sortimente brašnárskeho obchodu, aby vaša práca prebiehala bez problémov.
Pre klasické knihárstvo a tvrdé väzby sa najčastejšie vyberá tenká hovädzia hladenica s hrúbkou okolo 1,0 mm. Je to surová, svetlá koža, ktorá dáva remeselníkovi plnú kontrolu. Môžete ju farbiť, jemne raziť za horúca a precízne tvarovať na lepenkových profiloch. Jej poddajnosť voči vlhkosti umožňuje dokonalé natiahnutie na rohoch.
Pre mäkké zasúvacie obaly (puzdrá na zápisníky) je vlajková koža nášho obchodu – Maya – vynikajúcou voľbou. Ide o trieslom činenú kožu, ktorá je však už továrensky povrchovo upravená. Má unikátnu, stieranú textúru a krásne, hlboké farby. V hrúbke približne 1,5 mm si zachováva ideálnu rovnováhu medzi pevnosťou a flexibilitou. Nevyžaduje si farbenie a jej hrany sa dajú vynikajúco leštiť.
Ak vám záleží na veľmi mäkkom, priam „padavom“ obale, ktorý pripomína luxusné peňaženky, oplatí sa pozrieť na naše chrómové hovädzie kože s hrúbkou 1,2 – 1,5 mm. Sú kompletne povrchovo upravené, odolné voči poškriabaniu a pripravené na použitie hneď po vyrezaní. Vyžadujú si však výber vhodnej farby na hrany, aby sa zamaskoval surový okraj po reze.
Súvisiace
Skôr než sa pustíte do realizácie svojho projektu, prečítajte si aj ďalšie materiály, ktoré rozšíria vaše vedomosti o spracovaní kože:
- Brašnársky slovník: Hrúbka kože a jej význam
- Ako upraviť hrany kože krok za krokom
